Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenská republika

Trojročný projekt interdisciplinárneho charakteru sa zaoberal problematikou vzťahu, resp. vplyvu arabskej filozofie a kultúry na pomery v západnej Európe, najmä však v Taliansku, a skúmal, akým spôsobom sa prejavila v európskej kultúre skutočnosť, keď si dal Fridrich II. vypracovať preklady Aristotelových diel. Vďaka Averroesovým či Avicennovým filozofickým textom prišli do Európy filozofické myšlienky, ako napr. možnosť dosiahnuť mystickú skúsenosť opísanú ako víziu Boha, zbožštenie, čiže vyrovnanie sa Bohu ešte počas života. Mnohé (Averroesove, ale napríklad aj Akvinského) tézy boli v rokoch 1270 a 1277 odsúdené ako heretické, čiže nezhodné s kresťanskou doktrínou. Ideologicky príťažlivé myšlienky sa v snahe predísť inkvizícii začali šíriť v alegorickej, alebo iným spôsobom „zahmlenej“ forme aj v literatúre, pretože tá umožňovala dokonalé krytie filozofických pojmov literárnymi obrazmi.

Z metodologického hľadiska sa orientoval na vybrané stredoveké texty, ktoré boli analyzované a interpretované prostredníctvom filologickej a hermeneutickej metódy v snahe vysvetľovať diela v optike dobového kontextu, s ohľadom na znalosť diel, ktoré mohol ten-ktorý autor reálne poznať (na základe terminologickej a faktickej zhody), s cieľom sprostredkovať výklad diela pokiaľ možno tak, ako ho autor skutočne myslel. Už významný nemecký literárny kritik E. R. Curtius pripustil, že autor literárneho diela, ktorý sa súčasne zaoberá filozofickým poznaním, nemôže písať v tom istom čase literárne texty inak, než v súlade so svojou intelektuálnou totožnosťou. Preto bolo primárnym cieľom zdokumentovať intelektuálny vývin autora (Cavalcantiho, Giunizzelliho, Alighieriho, Boccaccia, Petrarcu a i.) a následne interpretovať nejasné miesta textu tak, aby výklad nebagatelizoval, ale ozrejmoval veci v súvislosti s intelektuálnymi názormi autora.

Tematicky je projekt zaujímavý aj pre jeho prepojenie so slovenským prostredím, ako dokazujú viaceré medziliterárne štúdie, napr. o otázke theosis, čiže zbožštenia človeka počas života, ktoré sa zachovalo vo východokresťanskej teológii, hoci, ako uvádza Škoviera v článku Zbožštenie – cieľ nášho života, slovenské preklady tento pojem explicitne nevyužívajú a uchyľujú sa k miernejším synonymám ako „obnova“, „premena“ a pod., resp. výstupy venujúce sa prítomnosti predmetných filozofických koncepcií v slovenských dielach, ako sú Seleckého Obraz krásnej panej perem malovaný, v Živote Gorazda, či v Proglase.

Projekt nadväzuje na predchádzajúci výskum realizovaný v rokoch 2016 – 2017 v rámci projektu KEGA Hermeneutika klasickej talianskej literatúry.

Projekt bol podporovaný Kultúrnou a edukačnou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod číslom 050UKF-4/2018.